Ki jan avòtman afekte sante mantal?
Èske w santi w boulvèse ak gwosès ou pa t planifye a? Si w santi w pè, enkyè, ensèten, oswa angoudi, santiman w yo valab.
Pandan w ap reflechi sou opsyon ou yo, li enpòtan pou w konsidere kijan yon avòtman ka afekte sante mantal ou kounye a ak nan lavni. Kontinye li pou w aprann plis.
Ki jan avòtman afekte sante mantal?
Chak moun viv avòtman yon fason diferan. Rechèch montre ke fanm ki sibi pwosedi avòtman chirijikal ak avòtman nan fen gwosès la ka gen konplikasyon, tankou yon risk ki pi wo pou pwoblèm sante mantal. [1] Avòtman pita nan gwosès la ka ogmante risk pou sentòm ki konsistan avèk twoub estrès pòs-twomatik. [2] Pafwa, avòtman agrave pwoblèm sante mantal ki deja egziste yo, men menm nan fanm ki pa gen pwoblèm anvan, avòtman asosye avèk yon risk ogmante pou devlope pwoblèm sante mantal, tankou: [3], [4], [5], [6], [7], [8]
- Depresyon
- Anxyete
- Abi sibstans
- Panse ak konpòtman swisid
Si w ap gen panse swisid, rele Suicide and Crisis Lifeline nan 988 imedyatman.
Èske grenn avòtman an pi bon pou sante mantal mwen?
Syantis yo poko gen tout repons yo, men wè pati anbriyon oswa fetis k ap soti nan kò w (selon konbyen tan w ap devlope) ka bay anpil strès. Sa ka jwe yon wòl nan pwoblèm emosyonèl nan lavni. Anfèt, rapò preliminè yo endike ke grenn avòtman an ka yon eksperyans twomatik ki lakòz detrès emosyonèl ak santiman izolasyon. [9]
Nou konnen grasa rechèch ki fèt sou sijè avòtman an, grenn avòtman an asosye avèk plis risk fizik pase avòtman chirijikal. [10] Nenpòt fanm k ap konsidere avòtman ta dwe konnen sa pou l espere ak kijan desizyon li an ka afekte sante ak byennèt li alontèm.
Èske yon avòtman ap ede m ak depresyon?
Avòtman ka sanble solisyon pou sitiyasyon estrès ou a. Gen kèk fanm ki rapòte yon premye soulajman apre avòtman an epi ki anvi wè lavi yo retounen nan nòmal. [11] Men, gen lòt fanm ki rapòte emosyon negatif ki rete san rezoud, oubyen ki parèt plizyè mwa oswa menm plizyè ane apre, sa ki lakòz yon kantite siyifikatif fanm chèche sèvis sante mantal. [3], [4], [5], [6], [7], [8], [9], [12]
Èske yon gwosès ki pa te planifye ap fè depresyon mwen vin pi mal?
Yon gwosès ki pa te planifye ka lakòz anpil estrès emosyonèl ak fizik. Rechèch montre ke fanm ki chwazi avòtman yo gen tandans gen yon pi gwo pousantaj pwoblèm sante mantal konpare ak fanm ki fè foskouch ak moun ki chwazi mennen gwosès yo a tèm. [13]
Si w ap fè eksperyans depresyon kounye a, rele 866-406-9327.
Èske m ap santi m koupab apre avòtman?
Pèsonn pa konnen egzakteman kijan y ap santi yo apre avòtman yo a. Malgre ke avòtman ka bay soulajman imedya [11] Pou yon gwosès ki pa te planifye, gen kèk fanm ki santi yo koupab epi ki regrè apre sa. [14]
Si ou deja fè yon avòtman epi ou bezwen èd, tanpri rele 866-406-9327.
Ki jan avòtman afekte relasyon yo?
Avòtman ka pafwa afekte relasyon entim tankou rankont amoure, maryaj, amitye, fanmi ak timoun. [15] Yon etid rapòte ke avòtman ka mennen nan yon risk ogmante pou depresyon ak enkyetid nan gwosès nan lavni. [11] Fanm ki santi yo anba presyon pou yo fè avòtman oswa ki sibi vyolans nan men patnè entim yo gen plis chans pou yo chwazi avòtman. [17], [18], [19] epi yo rapòte plis estrès, lapenn ak enkyetid pandan plizyè ane apre avòtman yo a.[20]
Jwenn enfòmasyon sou avòtman nan Liy Desizyon Gwosès la.
Ou pa poukont ou! Kèlkeswa santiman w, Liy Desizyon Gwosès la se yon kote ki an sekirite pou pale sou opsyon ou yo epi jwenn swen konfidansyèl ou merite a.
Ban nou yon apèl nan 866-406-9327 pou plis enfòmasyon. Tout sèvis yo konfidansyèl e gratis!
REFERANS YO
- Fergusson DM, Horwood LJ, Boden JM. Avòtman ak pwoblèm sante mantal: prèv ki soti nan yon etid longitudinal 30 ane. Jounal Britanik pou Sikyatri. 2008;193(6):444-451. https://www.cambridge.org/core/journals/the-british-journal-of-psychiatry/article/abortion-and-mental-health-disorders-evidence-from-a-30year-longitudinal-study/59A90CBF3A58C58B342CBCFFBBFEBD2E
- Priscilla K. Coleman, Catherine T. Coyle, Vincent M. Rue, “Avòtman elektif anreta ak sansiblite a sentòm estrès pòs-twomatik”, Journal of Pregnancy, vol. 2010, Atik ID 130519, 10 paj, 2010. https://doi.org/10.1155/2010/130519.
- Mota, NP, Burnett, M., ak Sareen, J. (Avril 2010). Asosyasyon ant avòtman, twoub mantal, ak konpòtman swisid nan yon echantiyon reprezantatif nasyonal. Asosyasyon Ameriken pou Obstetrisyen ak Jinekolog Pro-Lavi. https://www.aaplog.org/wp-content/uploads/2011/11/Mota-et-al.pdf
- Fergusson, DM, Horwood, LJ, ak Ridder, EM (2005 septanm 22). Avòtman nan jèn fanm ak sante mantal ki vin apre a. Asosyasyon pou Sante Mantal Timoun ak Adolesan. https://acamh.onlinelibrary.wiley.com/doi/full/10.1111/j.1469-7610.2005.01538.x
- Coleman, PK Avòtman ak sante mantal: sentèz kantitatif ak analiz rechèch pibliye ant 1995 ak 2009. British Journal of Psychiatry. 2011;199(3):180-186. doi:10.1192/bjp.bp.110.077230
- Pedersen W. (2008). Avòtman ak depresyon: Yon etid longitudinal ki baze sou popilasyon an sou jèn fanm. Jounal Eskandinavyen Sante Piblik, 36 (4):424-8.
- Mota, NP, Burnett, M., ak Sareen, J. (2010). Asosyasyon ant avòtman, twoub mantal, ak konpòtman swisid nan yon echantiyon reprezantatif nasyonal. Can J Psychiatry, 55(4), 239-47.
- Reardon, DC, ak Ney, P. (2000). Avòtman ak abi sibstans ki vin apre a. Jounal Ameriken sou Abi Dwòg ak Alkòl, 26, 61-75.
- Smith Dallabrida, E. (Oktòb 2022). Etid montre enpak negatif alontèm avòtman ak medikaman. Sipò apre avòtman. https://supportafterabortion.com/wp-content/uploads/2022/10/Study-Shows-Long-Term-Negative-Impact-of-Medication-Abortion.pdf
- Niinimäki M, Pouta A, Bloigu A, Gissler M, Hemminki E, Suhonen S, Heikinheimo O. Konplikasyon imedya apre yon entèvansyon medikal konpare ak yon entèvansyon chirijikal nan gwosès la. Obstet Gynecol. 2009 oktòb;114(4):795-804. doi: 10.1097/AOG.0b013e3181b5ccf9. PMID: 19888037.
- Steinberg, Jr. Jis nan pran desizyon ak soulajman domine pandan ane apre yon avòtman. Soc Sci Med. 2020 Mar;248:112782. doi: 10.1016/j.socscimed.2020.112782. Epub 2020 Jan 13. PMID: 31955964.
- Studnicki, J., Longbons, T., Fisher, J., Reardon, DC, Skop, I., Cirucci, CA, Harrison, DJ, Craver, C., Tsulukidze, M., & Ras, Z. (2023, 15 jen). Yon etid kowòt sou itilizasyon sèvis sante mantal apre yon premye gwosès, avòtman oswa akouchman. Jounal Entènasyonal Sante Fanm. https://www.dovepress.com/a-cohort-study-of-mental-health-services-utilization-following-a-first-peer-reviewed-fulltext-article-IJWH
- Broen, AN, Moum, T., Bødtker, AS, & Ekeberg, Ø. (2005). Kou sante mantal apre foskouch ak avòtman pwovoke: yon etid swivi longitudinal senk ane. BMC Medicine, 3,18. doi: 10.1186/1741-7015-3-18. Rekipere depi: http://www.biomedcentral.com/1741-7015/3/18
- Pourreza, A., & Batebi, A. (2011). Konsekans sikolojik avòtman pami fanm k ap chèche swen apre avòtman nan Teheran. Jounal sikyatri Iranyen, 6(1), 31–36. https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC3395931/
- Coleman, PK, Rue, VM, ak Spence, M. (2006 desanm 31). Pwosesis Entrapèsonèl ak Defi nan Relasyon Apre Avòtman: Yon Revizyon ak Konsolidasyon Literati ki Enpòtan. Jounal Entènèt Sante Mantal la. https://ispub.com/IJMH/4/2/3804
- Coleman, PK, Rue, VM, Coyle, CT (2009). Avòtman pwovoke ak kalite relasyon entim nan Sondaj sou Sante ak Lavi Sosyal Chikago a. Sante Piblik, 123(4):331–38.
- Reardon, DC, Longbons T. Efè Presyon pou Avòte sou Repons Emosyonèl ak Sante Mantal Fanm yo. Cureus. Pibliye sou entènèt 31 janvye 2023. doi:10.7759/cureus.34456
- Oberg, M. (2014). Prevalans vyolans nan men patnè entim pami fanm k ap chèche entèripsyon gwosès konpare ak fanm k ap chèche konsèy sou kontrasepsyon. Acta Obstet Gynecol Scand, 93(1), 45-51.
- Pallitto, CC, & Garcia-Morena, C. (2013). Vyolans nan men patnè entim, avòtman, ak gwosès ki pa te planifye: rezilta Etid milti-peyi OMS sou sante fanm ak vyolans domestik. Entènasyonal J Jinekol Obstetrik, 120(1), 3-9
- Huang, Z., Hao, J., Su, P., Huang, K., Xing, X., Cheng, D., Xiao, L., Xu, Y., Zhu, X., & Tao, FT (2012). Enpak avòtman anvan an sou sentòm enkyetid ak depresyon pandan yon gwosès ki vin apre: done ki soti nan yon etid kohòt ki baze sou popilasyon an Lachin. Sikyatri ak Psikofarmakoloji Klinik. https://psychiatry-psychopharmacology.com/en/the-impact-of-prior-abortion-on-anxiety-and-depression-symptoms-during-a-subsequent-pregnancy-data-from-a-population-based-cohort-study-in-china-131424
- Cougle JR, Reardon DC, Coleman PK. Depresyon ki asosye avèk avòtman ak akouchman: yon analiz alontèm sou gwoup NLSY a. Med Sci Monit. Avril 2003;9(4):CR105-12. PMID: 12709667.
Rele 866-406-9327 epi jwenn èd kounye a.
Tout sèvis nou yo 100% gratis epi konfidansyèl. Nou egziste pou bay enfòmasyon medikal ki kòrèk ak sipò pou fanm ak gason k ap fè fas ak yon gwosès ki pa te planifye. Sant gwosès nou yo pa ofri oswa refere pou avòtman gwosès oswa kontrasepsyon. Enfòmasyon yo bay kòm yon sèvis edikatif epi ou pa ta dwe konte sou yo kòm yon ranplasman pou konsèy pwofesyonèl ak/oswa medikal.
